A Ludwig II. napokon túto cestu prijal. X. Versailles januára 1871. Zrkadlová sieň Versailles. Miesto, ktoré bolo symbolom francúzskej monarchie. A tam bol vyhlásený nemecký cisár. Wilhelm I. Pruský kráľ. Teraz nemecký cisár. Pod jeho korunou sa ocitli aj štáty, ktoré ešte nedávno žiarlivo strážili vlastnú suverenitu. Bavorsko. Württemberg. Baden. Hesensko. A mnohé ďalšie. Prusko zvíťazilo. Rakúsko bolo vytlačené z nemeckej politiky. Francúzsko bolo porazené. A Bismarck stál pri zrode nového štátu. XI. Bismarckova metóda Práve tu sa však začína otázka, ktorú nemožno vyriešiť jednoduchým obdiv

Bismarck nechcel poraziť Prokescha v jeho kancelárii. Chcel vedieť, čo má Prokesch v zásuvkách. V. Od sekretára k moci Toto je okamih, v ktorom treba pochopiť Bismarcka. Jeho sila nespočívala iba v armáde. Spočívala v schopnosti spojiť: diplomaciu + tajnú službu + politický nátlak + vojenskú silu + kontrolu informácií. Bismarck vedel, že v politike nemusí byť protivník zničený na bojisku. Niekedy stačí, aby stratil manévrovací priestor. A práve to sa dialo aj v širšom zápase medzi Pruskom a Rakúskom. V roku 1866 Prusko porazilo Rakúsko. Po vojne vznikol Severonemecký spolok pod pruským vedením

BISMARCK: KANCELÁR, KTORÝ VYHRÁVAL AJ V TIENI Od ukradnutého sekretára Antona Prokescha až po Versailles. Príbeh moci, ktorá spájala Nemecko diplomaciou, nátlakom, tajnou políciou a strachom z Francúzska. Otto von Bismarck nebol politikom, ktorý by čakal, kým dejiny samy otvoria dvere. On ich otváral násilím. Niekedy diplomaciou. Niekedy vojnou. Niekedy listom. A niekedy — ak máme veriť svedectvu Victora Tissota, ktoré neskôr literárne spracoval Valentin Pikuľ v Súboji železných kancelárov — aj vypáčeným zámkom na cudzom sekretári. I. Frankfurt: vojna, ktorá sa začala v kancelárii V polovici 1